CRADLE OF FILTH
Amor E Morte- Láska a smrť
Jej vôňa je schradnutá.
Spala príliš dlho.
Jej kruté červené ústa stmavli.
V prehnutej siluete zbadal som novú.
Vdychoval som jej vôňu,
ale potom veľmi skoro prišla túžba po mäse.
Mal som ju v očiach ako nekropolu,
ukladajúc ju na hrob s pohľadom spočívajúcim na nej.
Od jej nôh až ku hviezdam v jej vlasoch.
Hnal som sladkú krv do jej hrdla
a moje pery sa tam rozdelili.
Za zvuku praskajúcej kosti,
kričala nepríčetne.
Moje údy hnali, zmyselný mäsožravec.
Na štyroch.
Ebonová Nemesis,
zo zmučených záhrad Dis.
Nemala dýchať jediný večer,
taký omamný ako tento.
Dvaja okúzlený, pekelní diabli.
Srdce hlasno tlkúce, ženie Nebo z ohniska
pod ortuťovými mrakmi.
Boh je zmrzačený, poďme, modlime sa,
božstvám mesiaca, ktoré dláždia cesty smrti medzi životom a smrťou.
Láska a smrť.
Vrhnime tam naše smrteľné tiene,
vykrvácali sme láskou na spoločnej smrteľnej posteli,
ked žiadajú ma o príchod do lepšieho.
Najlepší sme boli.
Lízal som jej rany a jedol jej vzácnosti.
Argentinum ju podnietilo vydať roztopášne slová,
hriechom ovládaný jazyk k uzavretiu obchodu s kožou.
Nikdy neboli tieto perleťové brány také vybrúsené k svojmu vrcholu.
Nikdy neboli svety vo výšinách tak hryzené nbeštiálnosťou.
Serafin padol, ako gilotína odovzdal okúzľujúcu hlavu
Namiesto počúvania proroctiev
naši bratia spievali.
Láska a smrť v hlúpych evergrínoch, ich chorus bol pre neviazané duše.
Posúvajúca sa vulva a dvíhajúce krky pripomínali erotické škvrny.
Láska a smrť.
Daj dole masku, poď, nebesami oblečená, do mojej náruče.
Nechaj svoj odev v temnote pri nohách.
Žiada sa mi pižmové údolie, ktoré žiaden človek nevidel.
Mrazivé žiarenie hviezd nad tisamy a stržami zarastenými hlbokými lesmi,
skrytom poludníku kde Midian snáď je.
Na nížinách, s čiernymi parohami zaseknutými v pošve tejto lesnej Bohyni.
Šepká moje meno, vzpínam sa pod plameňom.
Živočíšne uhľovodíky kvília v mojich žilách.
Splavujem dravé prúdy, ktoré sa krútia a víria dopredu, pery zatemnené novými túžbami, ktoré ma priviedli na začiatok tejto vojny.
Odpútané vnútorné beštie,
hodovať, milovať a behať.
Hradby v štvanici na Ňu, vlčie družiny, tavené v žiari zapadajúceho slnka.
Milujem noc, mohlo by to zabiť moju dušu.
Mal by som oslepnúť? Ale aj keď ma tvoje telo navštevuje, pamätám tiež na panický útek mrakov z dravčej oblohy súmraku.
Fialové ako pohrebné máry, ktoré Ťa prvý krát otočili ku mne. Nekonečný bozk, keď som ťa našiel v hmle, oblečenú do hrobky, moja démonická nevesta...
Boh je zmrzačený, poďme, modlime sa,
božstvám mesiaca, ktoré dláždia cesty smrti. Medzi životom a hrobom, láska a smrť. Náš chorál bol pre neviazané duše,
posúvajúca sa pošva a zdvíhajúce šije mi pripomínali erotické škvrny.
Láaska a smrť.
