2b5a
Únos anjela
Každé ráno vstávam, pijem kávu sám
Môj dom je taký tichý, som sám doma
Nechám hromadu novín pred dverami
Nechcem aby ma rozptyľovali,
už ich ani nečítam
Kvety už kvitnú,
tie ktoré si zasadila minulú jar
Nenachádzam zmysel už v ničom
Refrén:
Keby som tak mohol uniesť anjela
Odstrihol by som mu krídla
A priniesol ich tebe
Tým by sa dalo všetko do poriadku
Sadám do auta ako to robievam každý deň
Zamýšľam sa prečo to všetko
dopadlo práve takto?
Je to len za rohom,
zabočím doľava a som tam
Urobím čokoľvek
aby som bol niekde inde len nie tu
Refrén:
Keby som tak mohol uniesť anjela
Odstrihol by som mu krídla
A priniesol ich tebe
Tým by sa dalo všetko do poriadku
Keby som tak mohol uniesť anjela
Naučil by nás lietať
Žili by sme navždy, navždy
Nikdy by sme neumreli
Keby som tak mohol uniesť anjela
Strážca parkoviska
už pozná moje meno
tieto dlhé zelené cesty vyzerajú všetky rovnako
Sú tam štyri výťahy,
no len jeden ide na to poschodie
Vzchopím sa keď vstúpim do dverí
Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem
Potom si sadnem vedľa
tvojej nemocničnej postele
Refrén:
Keby som tak mohol uniesť anjela
Odstrihol by som mu krídla
A priniesol ich tebe
Tým by sa dalo všetko do poriadku
Keby som tak mohol uniesť anjela
Naučil by nás lietať
Žili by sme navždy, navždy
Nikdy by sme neumreli
Keby som tak mohol uniesť anjela
Keby som tak mohol uniesť anjela
Iba jediným slovom
By strhol tieto steny
Ľudia by sa smiali ako deti
v týchto nemocničných chodbách
Neboli by tu žiadne slzy
Žiadna krv
Nič iba smiech
Nič iba láska
Keby som tak mohol uniesť anjela
Keby som tak mohol uniesť anjela
