Miša:
Nevidím, necítim
a nemyslím, že dá sa to vrátiť späť.
Mal si byť ten posledný,
ale sa nedokážeš zmeniť, nie.
Bacil:
Pamätám večer keď sme sa stretli,
naše cesty náhodne sa v jednom bode splietli.
Tak nádherná žena, čo nedá sa nemilovať,
nie jedna s tých, čo chcel som len pomilovať.
Dokonalá bytosť s chybičkami ľudskej rasy,
vnútorný hlas hovoril: ideál krásy.
Cítila, že to cítim, opätovala city,
bola si pre mňa všetkým, celým mojim bytím.
Keď som bol s tebou vtedy som žil,
bola si mojim vzduchom, jedlom, pitím.
Stála si pri mne, nechcel som viac,
stačilo mi Slnko, čo striedalo Mesiac.
Aby som s tebou mohol byť noc aj deň,
po čase myslel som, že inak to nebude.
Mal som istotu, že budeš len moja,
sklamal som teba aj seba, zachráň ma!
Miša:
Nevidím, necítim
a nemyslím, že dá sa to vrátiť späť.
Mal si byť ten posledný,
ale sa nedokážeš zmeniť, nie.
Nevidím, necítim
a nemyslím, že dá sa to vrátiť späť.
Mal si byť ten posledný,
ale sa nedokážeš zmeniť, nie.
Bacil:
Bola si moja a ja som bol tvoj,
teraz len so sebou zvádzam tu boj.
Prežil som s tebou najkrajšie chvíle.
úžasné chvíle, aj keď občas boli clivé.
Boli sme tak blízko, predsa vzdialení na míle,
oči mám len pre plač, utopené vo víne.
Pre záchranu, hneď, spravil by som všetko,
nemôžem uveriť, že je už po všetkom.
Spravil som chybu, už nie je cesty späť,
pre tvoju lásku ja vraždil by som hneď.
Pre teba som stratený, bez teba som nikto,
Bohom som zatratený, stratil som vieru v ho.
Zachráň moju dušu, odpusť mi moje činy,
inak sa budem cítiť na veky vinný.
Milujem Ťa navždy aj keď odsúdila si ma,
nenechala si ma padnúť na dno, zachránila si ma!
Miša:
Nevidím, necítim
a nemyslím, že dá sa to vrátiť späť.
Mal si byť ten posledný,
ale sa nedokážeš zmeniť, nie.
Nevidím, necítim
a nemyslím, že dá sa to vrátiť späť.
Mal si byť ten posledný,
ale sa nedokážeš zmeniť, nie.
