AYA – Smútok z vojny
Nie som voľný, nie som voľný,
zviazali mi krídla, blúdim v zajatí.
Nie som voľný, nie som voľný,
svet sa zrútil, láska, tak čo s tým?
Smútok z vojny nepokojný, budím sa, som zlý,
ty sa strácaš, v diaľke strácaš,
kam sa náhle podel úsmev tvojich úst?
Nie som voľný, nie som voľný,
vykostená láska v kúte spí.
Nie som voľný, nie som voľný,
odtrhli zas krídla nevinným.
R:
Smútok z vojny nepokojný, budím sa, som zlý,
kto to vymyslel, túto zradu tiel?
Kto? Veď ani Boh to nevie . . . Príď!
Daj mi ruku, bozk mi daj,
veď ti vravím, zle sa mám,
už o chvíľu budem sám,
sám so svojou samotou . . .
Napíš aspoň zopár slov,
na to čakám, ty to vieš . . .
svet sa zbláznil, a my tiež!
Nie som voľný, ty si voľná,
trápim sa, keď v riadku smútok spí.
Nie som voľný, ty si voľná,
vydrž, vraj to láske neškodí.
R:
Láska, tak čo s tým?
Som v duchu s tebou neistý.
Rád ťa mám . . .
