Keď šalie svet, keď sily niet, a život je kat.
Keď v dušiach noc, tak bolí moc, vždy musím sa báť.
Šťastie spí, brány má zamknuté, netušíš, či vráti sa späť.
Keď v prachu ciest, nás zvalí svet, vždy musí sa vstať,
tak uver snom, keď klamú nám, že láska je skrat.
Už mi nestačí, vedieť, kde koniec mám,
vo hviezdach písané každý šťastie má.
Až na dne pochopím, že si mi súdená,
a aj keď príde pád, verím na Teba.
Až príde raz, aj ten môj čas,
tam na konci ciest.
Snáď vyryjú, na kameň môj,
on vedel, kam šiel.
®: Už mi nestačí vedieť, kde koniec mám,
vo hviezdach písané, každý šťastie má.
Až na dne pochopím, že si mi súdená,
a aj keď príde pád, verím na Teba.
Keď v prachu ciest, nás zvalí svet, vždy musí sa vstať.
Tak uver snom, keď klamú nám, že láska je skrat.
Už mi nestačí vedieť, kde koniec mám,
vo hviezdach písané, každý šťastie má.
Až na dne pochopím, že si mi súdená,
a aj keď príde pád, verím na Teba.
Na Teba, na Teba, na Teba, na Teba, na Teba,
na Teba, na Teba, na Teba, na Teba, na Teba.
Aj keď príde pád verím na Teba.
Už mi nestačí vedieť, kde koniec mám,
a aj keď príde pád verím na Teba.
